Autorka: Mária Došeková, klinická logopedička
Ak vás znepokojuje, že vaše dieťa má neustále otvorené ústa, je to skvelá reakcia na nesprávny vývin vášho dieťaťa. Či už je vaše dieťa dlhodobo choré, trpí alergiami, alebo ide z vášho pohľadu iba o zlozvyk, dlhodobé dýchanie ústami negatívne ovplyvňuje vaše dieťa.
Dýchanie nosom zabezpečuje zvlhčovanie, ohrev a čistenie vdychovaného vzduchu, čím sa znižuje počet respiračných ochorení. Okrem toho má veľký vplyv na formovanie tváre a zhryzu, kvalitu spánku a pozornosť. Ovplyvňuje polohu pier, zuboradia, tvar jazyka, brady, podnebia a celkového zhryzu. Podporuje zdravie v ústnej dutine a taktiež produkciu oxidu dusnatého, ktorý okrem antibakteriálneho účinku ovplyvňuje aj fungovanie nervového a kardiovaskulárneho systému.
Ak má vaše dieťa pootvorené ústa počas dňa či počas spánku, chrápe alebo hlasno dýcha, má suché pery, prerušovaný spánok, tmavé kruhy pod očami, pretrváva nočné pomočovanie aj napriek vyššiemu veku, rozpráva s jazykom medzi zubami, žuje s otvorenými perami alebo má časté bolesti uší, je nutné čo najskôr zahájiť liečbu.
Ak by ste takýto stav vášho dieťaťa neriešili, negatívne dôsledky sú dlhodobé. Ovplyvňujú zvýšenú chorobnosť a jej dĺžku, či zhoršovanie alebo nástup alergií. Tvár sa viditeľne mení, napríklad skracovaním hornej pery, masívne vyrolovanou spodnou perou a nedokáže, alebo dokáže len s námahou spájať pier. Brada začne ustupovať , tvár sa predĺži, zvýrazní sa nos, poklesnú viečka, dieťa bude pôsobiť unavene, bude mať tmavé kruhy pod očami. Zmení sa tvar zhryzu, zvýši sa kazivosť zubov, pribudne zápach z úst. Dieťa bude mať poruchy reči, problém s jedením, nekvalitný spánok, zvýšenú únavu, zníženú schopnosť sústrediť sa a zvýšené riziko ťažkostí v učení. Bude mať nesprávne držanie tela, čo môže následne spôsobovať bolesti chrbtice a celého tela.
V takýchto prípadoch sa odporúčame čo najskôr poradiť s odborníkmi ako je pediater, ORL lekár, klinický logopéd a čeľustný ortopéd.
Článok bol vypracovaný na základe informačného letáku Mgr. Paulíny Čechovej.
ZDROJE:
- Abreu RR, Rocha RL, Lamounier JA, Guerra ÂFM. 2008. Etiology, clinical manifestations and concurrent findings in mouth-breathing children. In Journal Pediatry, 84(6), s. 529-35.
- Valentina, F, Barraza, A, MUŇOZ, D. 2020. Prevalence and clinical characterization of mouth breathing patients.In Applied Sciences in Denistry Journal, 1(2), s. 33 – 38.
- Inada, E., Saitoh, I., Kaihara, Y., Murakami, D., Nogami, Y., Kiyokawa, Y., Tanaka, R., Sakata, K., & Yamasaki, Y. 2022. Factors related to mouth breathing syndrome in preschool children and the effects of incompetent lip seal: An exploratory study. In Clinical and Experimental Dental Research, 8(6), s. 1555–1560.
- Wasnik, M., Kulkarni, S., Gahlod, N., Khekade, S., Bhattad, D., & Shukla, H. 2020. Mouth breathing habit: A review. In International Journal Of Community Medicine And Public Health, 8(1), 495.
- Šlesingrová,E., Vitásková, K., Korpová, A.,2021. Nazální a orální respirace v logopedické péči a v kontextu adenotomie. In Listy klinické logopedie, 5(1), s. 67-75,
- De Menezes, V. A., Leal, R. B., Pessoa, R. S., & Pontes, R. M. E. S. 2006. Prevalence and factors related to mouth breathing in school children at the Santo Amaro project-Recife, 2005. Brazilian Journal of Otorhinolaryngology, 72(3), s. 394–398.